Lucia Horňáková

            Černayová

Strom_Dom_Strom/

House_Tree_House 2016

"Keby sa duchamp nenarodil,

bolo by všetko jednoduchšie"/

"If Duchamp wasn't born,

everething would be easier "2013

merina 2013

pod hladinou/ under water 2013

príbeh/ a story 2011

doma/ at home 2011

očakávania/ expectations 2011

Omar & Fatima 2011

práca(estetika náhodných-

neuvedomelých procesov)/

work(Aesthetic of Casual –

Unaware Processes)  2011

dobrý ročník/ like a good vintage 2008- 2011

diskrétna zóna/ discret area 2007

mimikry/ mimicry 2007

za.../ behind... 2007

opak šuflíku/ the opposite of drawer 2007

naopak/ inside out 2006

Portfolio

doma/

at home

Autorka vychádza zo svojej teoretickej diplomovej práce „Nikto nie je doma umelcom“, kde riešila pohľad príbuzných na seba ako mladú umelkyňu. Vnímanie osobnosti umelca lailkom, vytváranie ilúzii a jeho aury.  Nosnou témou výstavy je premena pozície ženy-matky-manželky-umelkyne. Chce dať divákovi možnosť nahliadnuť do intimity, portrétu mladej  rodiny, prostredníctvom jej podpisu v galerijných priestoroch. Zariadi obydlie v galérii z objektov nájdených v galérii, mobiliáru galérie. Aj využitím inventára galérie chce príblížiť svoje pole pôsobnosti vlastnej rodine. Vytvorí rodinné zázemie, zobytní a zútulní priestor pre rodinu a rodinnú pohodu v chladných priestoroch galérie. Tiež chce inscenovať pre diváka neznáme, intímne prostredie „umeleckej“ rodiny.  Privíta návštevníkov- hostí  „výstavy“ doma.

Nápad je východiskom problému mladej rodiny, ktorá sa rozrástla o nového člena,  nájsť si vhodnejšie bývanie a skúsiť to v priestoroch galérie. Druhým plánom je prezentovať mladú rodinu s umelcom, priblížiť prostredie tak trochu démonické, tajuplné pre diváka. Spája svety galérie, umelca, jeho rodiny a diváka. Prenáša rám umeleckého diela do roviny, kedy sa všetky dotknuté strany stávajú umeleckým kusom. Kedy sa stáva umelkyňa kráľom Midasom. Obyčajný život pasuje do roviny umeleckého diela.  V roli kurátora sa predstaví autorkin manžel, ktorý s dcérkou privíta hostí. Zapojila do performance osoby, ktorá síce nepracujú v obore ale sú jej najbližšie. Tým utvrdzuje jej rodinný rozmer.

 

-------------------

 

The author bases her work on her theoretical thesis "Nobody is an artist at home" where she examined herself as an artist in the eyes of her relatives. She examined her personality perception as an artist by a laic, where creating the illusion and its aura happens inevitably. The main theme of the show is the change of a “woman-mother-wife-artist” position. She wants to enable viewers an insight into the intimacy of a young family portrait via her signature in the gallery spaces. She furnishes the gallery space using its objects (the furniture found in the gallery) simulating a dwelling and this way she wants to bring her own family closer to understanding of her sphere of activity. She creates a home in the cold gallery space making it cosier and more comfortable to live in. She also wants to put on an unfamiliar yet intimate environment of an "artistic" family. She welcomes the visitors – guests of the “exhibition” at home.

The idea is to solve the problem of a young family that has just expanded by a new member, to find a suitable housing and try it in the gallery. The second plan is to present a young family with an artist and to bring the kind of demonic environment and mystery closer to viewers. It brings together the worlds of galleries, an artist, their family and a viewer. In fact the show frames all the concerned parties as an artwork. It is when the artist becomes the King Midas and her ordinary life fits into the scheme of the work. The role of the curator was held the author's husband welcoming the guests together with their daughter. The author involves her closest people in the performance although they do not work in the field which reinforces family dimension of the show